Legenda s kvapkou jedu
Diabolsky rýchle autá so Škorpiónom v znaku brázdia cesty aj pretekárske okruhy už takmer 70 rokov a za túto dobu si pripísali nespočetné víťazstvá či už na okruhu, alebo na poli inovácií. Cesty k úspechu však bývajú tŕnisté a ani tá, po ktorej sa Abarth vydal, nie je výnimkou.
Cesta za víťazstvom
Príbeh legendy sa začal písať v roku 1908, kedy sa vo Viedni narodil zakladateľ značky, Karl Abarth. Už ako mladý chlapec začal prejavovať záujem o automobilový priemysel, v ktorom našiel taktiež svoje prvé zamestnanie – v susednom Taliansku začal pracovať ako konštruktér motocyklov. Onedlho potom taktiež preukázal pretekárske vlohy a už ako dvadsaťročný sa mohol pýšiť mnohými oceneniami, vrátane piatich titulov európskeho šampióna v motocyklových pretekoch.
Láska k rýchlosti a pretekaniu si však vyžiadala aj obete. Po vážnej nehode v roku 1930 Abarth opustil kariéru motocyklového pretekára. Jeho duch však ostal nezlomený, rovnako ako túžba víťaziť. O tri roky neskôr preto skonštruoval motocykel s postranným vozíkom, v ktorom sa vydal za zdanlivo šialeným cieľom. Rozhodol sa v 1370 km dlhých pretekoch postaviť legendárnemu Orient Expressu na ceste z Viedne do Ostende. Nepriazeň osudu zmarila jeho prvý pokus o výhru, odhodlaný Karl sa však nemienil vzdať tak ľahko. Dva týždne po prvých pretekoch pokúsil šťastenu znova a tentokrát predbehol Express s náskokom celých dvadsať minúť!
Začiatok novej éry
Žiadna sláva však netrvá večne. V roku 1939 bol Karl po ďalšej ťažkej nehode hospitalizovaný v Juhoslávii, kde definitívne zavesil pretekársku kariéru na klinec. Po vojne sa vrátil naspäť do Talianska, kde si nechal zmeniť meno na Carlo. Tu taktiež založil v roku 1949 so svojim pretekárskym kolegom Guidom Scagliarinim spoločnosť Abarth. Ústredným motívom loga sa stal škorpión, čo je znamenie, v ktorom sa Carlo Abarth narodil. Farby loga, doplnené o taliansku trikolóru, potom majú odrážať dynamický svet pretekárskych okruhov.
Na počiatku firma vlastnila len niekoľko kusov športových automobilov získaných pri likvidácii automobily Cisitalia. Odhodlanie jej majiteľov to však rozhodne neznížilo. Abarth využil svoj inžiniersky um a začal vyvíjať množstvo inovatívnych súčiastok pre pretekárske automobily. Čoskoro vznikol tím pretekárov Abarth, v ktorom okrem Scagliariho figurovali také osobnosti ako Tazio Nuvolar či Franco Cortese, ktorý neskôr zaznamenal rad slávnych víťazstiev.
Úspech značky na seba nenechal dlho čakať – majstrovská práca Abarthu upútala pozornosť veľkých automobiliek, vrátane Alfy Romeo či Ferrari, ktoré s firmou nadviazali spoluprácu. Spoločnosť taktiež nadviazala významné styky s Fiatom. V roku 1971 dlhodobé partnerstvo vyústilo v prevzatie Abarthu priamo pod krídla spoločnosti Fiat.
Vzkriesenie Škorpióna
Pod taktovkou Fiatu žil duch víťazného Škorpióna stále ďalej – v rokoch 1973, 74 a 75 sa vozidlá Abarth tešili zo stupňov víťazov na svetových šampionátoch a ďalšie triumfy čoskoro nasledovali.
Aj keď si meno Abarth získalo nesmrteľnosť na veky, jeho nositeľa údel smrteľníka predsa len dostihol. V roku 1979 Carlo Abarth umiera. Snáď vôľou osudu zomrel 23. októbra, v deň, kedy nadvládu nad hviezdnou oblohou preberá znamenie škorpióna. Zanechal po sebe odkaz značky Abarth, ovenčený 10 svetovými rekordami a viac ako 10 000 víťazstvami na pretekárskych okruhoch.
Po ťažkých deväťdesiatych rokoch Abarth dosiahol taktiež „symbolické“ vzkriesenie, keď ho Fiat v roku 2007 znovu založil v podobe samostatnej divízie koncernu. V svetle odkazu svojich zakladateľov tak do dnešných časov vyrába pekelne rýchle autá, pripravené víťaziť nielen na pretekárskej dráhe, ale taktiež v bežnom živote.
